Roráty aj v našom farskom kostole začínajú ešte pred svitaním a pripomínajú, že pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2).

Rorátne sväté omše pri sviečkach zvykneme mať v utorky a vo štvrtky v Adventnom období. Čas sme prispôsobili pre veriacich, ktorí cestujú do práce alebo do školy. Skoré vstávanie môže byť spojené s obetou, ale aj prípravou na Vianoce. V prvej časti Adventu sú rorátne (votívne) sväté omše ku cti Preblahoslavenej Panny Márie.

FOTO: Roráty v Záhradnom

Názov roráty pochádza zo začiatočných slova verša proroka Izaiáša.

Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum: aperiatur terra, et germinet Salvatorem.

Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45, 8)

Tieto slová sú aj najznámejšou latinskou adventnou piesňou pochádzajúcou zo 16. storočia z Francúzska. Pôvod rorátnych svätých omší môžeme hľadať v dobe vlády Karola IV. (*1316, +1378), ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa pripojila tradícia liturgického spevu. Na roráty chodili počas adventu celé rodiny. Ľudia vstávali za tmy, vzali si lampáše a častokrát brodiac sa snehom a znášajúci štipľavý mráz, smerovali do kostola. Mnohí starší aj na Slovensku spomínajú na otcov prešliapavajúcich cestu v snehu, ktorých nasledovali deti a matky, ktoré niesli najmenšie deti na rukách. So sebou niesli lampáše so sviečkami, pretože vnútro kostola mohlo osvetľovať len toto svetlo. Bolo iba šesť hodín ráno, ale vnútro kostola bolo plné ľudí všetkých vekových kategórií. Pri rorátnej svätej omši pribúdanie svetla, ktoré pri svitaní prenikalo do kostola, symbolizovalo približovanie druhého príchodu Krista.