Zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

V sobotu 31. decembra 2022 o 9:34 hod. v deň liturgickej spomienky na sv. pápeža Silvestra I. vo veku 95 rokov zomrel náš milovaný emeritný pápež Benedikt XVI. vo Vatikáne.

Tlačové stredisko Svätej stolice informuje, že od pondelka 2. januára 2023 ráno bude telo emeritného pápeža v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne vystavené na rozlúčku s veriacimi.
Pohreb sa uskutoční vo štvrtok 5. januára 2023 o 9:30 hod. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Predsedajúcim poslednej rozlúčky bude nástupca emeritného pápeža – Svätý Otec František.
Priamy prenos môžeme sledovať aj prostredníctvom priameho prenosu v televízii alebo počúvať prostredníctvom rádia.

Viac o Benediktovi XVI. – pokornom služobníkovi v Pánovej vinice TU.


ŽIVOTOPIS EMERITNÉHO PÁPEŽA BENEDIKTA XVI.

Vlastným menom Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 na Bielu sobotu v Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.

V r. 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.

V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v r. 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v r. 1976 stal viceprezidentom.

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr.

Dňa 27. júna 1977 ho sv. Pavol VI. menoval za kardinála. V r. 1981 ho sv. Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho sv. Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa. Dňa 9. novembra 1998 sv. Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov.

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V r. 2000 ho sv. Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied.

Od 19. apríla 2005 do 28. februára 2013 bol 265. pápežom Katolíckej cirkvi a prijal meno Benedikt s odkazom na sv. opáta Benedikta, patróna Európy, a „mierového pápeža“ Benedikta XV.

Zdroj: TK KBS


DUCHOVNÝ TESTAMENT BENEDIKTA XVI.
Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, v prvom rade vidím, koľko mám dôvodov ďakovať. V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal šmýkať, a stále mi znovu daroval svetlo svojej tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a náročné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo. Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania. Hlboká zbožnosť a veľká dobrota mojej matky zostávajú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať. Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskavou starostlivosťou slúžila; môj brat mi vždy dláždil cestu jasnosťou svojich úsudkov, ráznym odhodlaním a pokojom srdca; bez tohto jeho nepretržitého predchádzania a sprevádzania by som nedokázal nájsť správnu cestu.
Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi On vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Všetkých ich vďačne zverujem jeho dobrote. A chcem poďakovať Pánovi za moju krásnu domovinu na úpätí bavorských Álp, v ktorej som stále videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažíval krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery. A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale najmä v Ríme a v Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou.
Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.
To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: Zostaňte pevní vo viere! Nenechajte sa zmiasť! Často sa zdá, akoby veda – prírodné vedy na jednej strane a na strane druhej historický výskum (osobitne exegéza Svätého písma) – dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré protirečia katolíckej viere. Dávnejšie som zažil premeny prírodných vied a mohol som skonštatovať, ako sa, naopak, rozplývali zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy. Rovnako aj viera v dialógu s prírodnými vedami sa naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich tvrdení, a teda svoju špecifickosť. Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, osobitne biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa zdanlivo neotrasiteľné tézy zrútili a ukázali sa len ako hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia. Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a nanovo vynára rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život – a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne Jeho telom.
Nakoniec vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Deň čo deň sa úprimne modlím za všetkých, ktorí sú mi zverení.
Benedikt XVI., pápež
(29. august 2006)
POSLEDNÉ SLOVÁ EMERITNÉHO PÁPEŽA BENEDIKTA XVI.
„SIGNORE TI AMO!“ (PANE, MILUJEM ŤA!) – boli to posledné slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktoré zazneli okolo 3. hodiny ráno 31. decembra, niekoľko hodín pred jeho smrťou. V tej chvíli sa vystriedali jeho spolupracovníci a asistenti. Bol s ním vtedy len ošetrovateľ, ktorý nevie po nemecky. „Benedikt XVI. – jeho sekretár, biskup Georg Gänswein rozpráva dojatý – šeptom, ale ľahko rozlíšiteľným spôsobom povedal po taliansky: ‘Signore ti amo!’ Vtedy som tam nebol, ale povedal mi to krátko potom ošetrovateľ. To boli jeho posledné zrozumiteľné slová, pretože potom sa už nedokázal vyjadriť”.
Foto a zdroj: Vatican News