Svätý KRÍŽ

Z HISTÓRIE SVÄTÉHO KRÍŽA

Drevo Svätého kríža, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus, podľa tradície židia po ukrižovaní odstránili a hodili ho spolu s krížmi trestancov dole zo skaly do rokliny pod Golgotou.

Sv. Helena, matka cisára Konštantína, našla Svätý kríž v roku 326. Bolo to, keď prišla do Jeruzalema a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži. Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios prikázal, aby nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela. Traduje sa aj, že jeruzalemský biskup súhlasil s tým, aby nevyliečiteľne chorí ľudia sa dotýkali krížov a okamžité uzdravenie nastávalo vždy iba pri jednom kríži. Kríž následne sv. Helena považovala za pravý kríž Ježiša Krista a na mieste dala vybudovať kostol, ktorý s obmenami tam stojí do dnes. Sv. Helena do chrámu vložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala synovi do Konštantínopolu. Ten si nechal len jeho časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ho uložili do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Cirkev si túto udalosť začala pripomínať 2. mája, kedy slávila sviatok Nájdenia sv. Kríža.

O deväť rokov neskôr, 13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva sv. kríža. Odvtedy východná cirkev slávi každoročne 13. septembra spomienku na posviacku Chrámu Pánovho Vzkriesenia a 14. septembra (aj v našom západnom obrade) sviatok Povýšenia svätého Kríža. Časť relikvií svätého Kríža krátko po nájdení poslali aj do Ríma, kde sú dodnes uložené v Bazilike svätého Kríža.

Kristov kríž sa nachádzal v jeruzalemskom chráme až do roku 614, kým sa ho nezmocnili Peržania. Tí vyvraždili jeruzalemských kresťanov a zmocnili sa veľa relikvií. Očakávali, že Byzantská ríša za kríž zaplatí veľké výkupné.

Cisár Heraklius sa však po odporúčaní cirkevných predstaviteľov rozhodol vstúpiť s Peržanmi do vojny napriek ich presile. Predtým však strávil prípravu ako kajúcnik a rozviazal svoj vzťah s nezákonnou manželkou. V roku 630 Byzantská ríša porazila Peržanov a opäť získala Kristov kríž. Ten bol následne rozdelený na dve časti. Jedná časť sa prinavrátila do Jeruzalema a druhá bola vynesená na Kalváriu v Konštantínopole.

Onedlho však moslimovia dobili Jeruzalem a ten sa dostal pod moslimskú nadvládu. Až do 10. storočia však moslimovia nebránili kresťanom uctievať si Svätý kríž. Problémy začali až následkom križiackych výprav. Kresťania kríž schovali a objavil sa až v roku 1099. Krížiaci ho používali pri bojoch ako predvoj vojska a ochranu. Toto platilo až do roku 1187, kedy v Galilei krížiaci stratili rozhodujúcu bitku so sultánom a prišli o kríž aj o Jeruzalem.

Časť krížu, ktorý bol v Konštantínopole, sa dostal do rúk francúzskeho kráľa sv. Ľudovíta IX., ktorý ho odkúpil v čase rastúcich finančných problémoch v Byzancii. Kráľ dal vystavať na Ile de France v Paríži kaplnku pre uchovanie fragmentu kríža a tu bol uchovaný až do čias Francúzskej revolúcie. Po jej vypuknutí sa podstatná časť krížu stratila a zostali len malé časti, ktoré boli uchované v katedrále Notre Dame spolu s klincom a tŕňovou korunou.

Dnes najväčšia časť kríža sa nachádza v pravoslávnom kláštora na Athose. Malé časti sa nachádzajú aj na iných miestach, predovšetkým v Ríme a v Paríži.

V roku 2020 pri príležitosti 50. výročia nášho farského kostola Sedembolestnej Panny Márie v Záhradnom sme získali vzácnu relikviu Svätého kríža.

Certifikát o pravosti relikvie (aj preklad do slovenského jazyka) viď. nižšie.


MODLITBA PRED RELIKVIOU SV. KRÍŽA

Svätý a dôstojný kríž, drahé drevo, predivné znamenie, na ktorom Pán Ježiš svojou smrťou premohol smrť, hriech a diabla a svojou svätou krvou vykúpil svet – ty si cennejší nad všetky drevá cédrovej hory, lebo na tebe visel Život sveta, na tebe zvíťazil Pán Ježiš Kristus a na tebe si podmanil svet svojou smrťou. Daj Pane, aby tvoj svätý kríž bol mocným a hrozným znamením proti všetkým viditeľným i neviditeľným nepriateľom našej spásy, aby odhaľoval a odstraňoval všetky nástrahy a úklady zlého ducha. Ale tvojmu ľudu nech je mocnou záštitou. Nech upevňuje vieru, posilňuje nádej, v boji dáva víťazstvo a napredovanie všetkým, ktorí sa ti budú klaňať pred týmto drevom tvojho presvätého kríža a prednášať ti svoje pokorné prosby. Amen.


MODLITBA K UKRIŽOVANÉMU

Dobrý a preláskavý Ježišu, pred Tvojou tvárou padám na kolená a s celou vrúcnosťou duše Ťa prosím a žiadam: dobrotivo do môjho srdca vtlač city živej viery, nádeje a lásky, ako aj opravdivú ľútosť nad mojimi hriechmi a pevné odhodlanie ich napraviť. Dobrý Ježišu, s veľkým dojatím a bolesťou duše, uvažujem a rozjímam o Tvojich piatich ranách. Mám pred očami, čo o Tebe do tvojich úst vložil prorok Dávid: Prebodli mi ruky aj nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti (Ž 22,17).
Krížové cesty TU.

CERTIFIKÁT O PRAVOSTI RELIKVIE SVÄTÉHO KRÍŽA:

Preklad certifikátu:

WASHINGTON CRUZ C. P.  
Z milosti Božej a apoštolskej stolice
biskup Sv. Alojza de Montes Belos
 
Všetkým, ktorí budú čítať túto listinu svedčíme a potvrdzujeme, že na väčšiu slávu Všemohúceho Boha a úctu jeho svätých sme osvedčili POSVÄTNÉ ČIASTOČKY Z OPRAVDIVÉHO DREVA NAJSVÄTEJŠIEHO KRÍŽA NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA, ktoré sme po odobratí z autentického miesta s úctou vložili do kovovej schránky okrúhleho tvaru, ktorá bola uzavretá a obtočená stuhou červenej farby a opatrená našou pečaťou, a túto sme odovzdali s povolením uchovávať ju, darovať druhým a v akomkoľvek kostole alebo kaplnke vystaviť veriacim k verejnej úcte.
 
Na potvrdenie toho sme nariadili vystaviť túto listinu, ktorá je podpísaná našou rukou a opatrená našou pečaťou.
 
14. septembra 1995
U sv. Alojza de Montes Belos.
+ Washington Cruz
biskup