V Záhradnom budeme uchovávať ďalšie relikvie. Najvzácnejšou bude relikvia SVÄTÉHO KRÍŽA

Náš farský kostol Sedembolestnej Panny Márie v Záhradnom získal ďalšie relikvie, ktoré natrvalo budú uchovávané. Ide o relikviu zo SVÄTÉHO KRÍŽA a relikviu sv. Gabriela Františka Possentiho, ktorý si uctieval Bolestnú Matku Božiu. 

Je to nezaslúžený dar a veľká milosť v roku 50. výročia od požehnania kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorá stála pod KRÍŽOM.  Malú časť z tohto Najsvätejšieho KRÍŽA budeme mať v našom kostole a pribudne aj relikvia svätca, ktorý si veľmi uctieval Bolestnú Matku Božiu.

Nepochybne medzi najvzácnejšou patrí kúsok z dreva, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Počas pravidelných modlitbách za uzdravenie a oslobodenie (raz mesačne) sme si mohli uctiť relikviu SVÄTÉHO KRÍŽA, ale už čoskoro bude vzácna relikvia natrvalo v našom chráme.

Z HISTÓRIE SVÄTÉHO KRÍŽA: 

Drevo svätého Kríža, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus, našla podľa kresťanskej tradície sv. Helena, matka cisára Konštantína. Bolo to v r. 326, keď prišla do Jeruzalema a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži. Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios prikázal, aby nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela, a to bol dôkaz, že práve na tomto kríži zomrel Kristus. Patriarcha Makarios potom šiel aj s krížom na Golgotu, kde bolo drevo kríža vyzdvihnuté k verejnej úcte.

O deväť rokov neskôr, 13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva sv. kríža. Odvtedy východná cirkev slávi každoročne 13. septembra spomienku na posviacku Chrámu Pánovho Vzkriesenia a 14. septembra (aj v našom západnom obrade) sviatok Povýšenia svätého Kríža. Časť relikvií svätého Kríža krátko po nájdení poslali aj do Ríma, kde sú dodnes uložené v Bazilike svätého Kríža.

ZO ŽIVOTA SV. GABRIELA FRANTIŠKA POSSENTIHO: 

Sv. Gabriel Possenti sa narodil 1. marca 1838 v Assisi. Krstným menom sa volal František. Jeho matka zomrela, keď mal iba štyri roky. Zverili ho najprv školským bratom a neskôr jezuitom v Spolete. Mal veľké nadanie, patril k najlepším žiakom. Vždy chodil elegantne upravený, rád tancoval, navštevoval večierky a salóny. No popri tom všetkom si zachoval čistotu a slušnosť. Povahy bol nestály. Raz sa do všetkého vrhal s veľkým zápalom, inokedy ho premohla lenivosť a nechuť. No vďaka svojmu múdremu otcovi sa mu darilo úspešne bojovať proti svojej náladovosti. V roku 1855 mu zomrela sestra Mária na choleru, ktorá sa v roku 1855 rozšírila v Spolete. Pre neho to bol ako úder hromu. Sám tiež ochorel, takmer zomrel. No zložil sľub, že ak vyzdravie, vstúpi k jezuitom. Akoby zázrakom bol vyliečený, no na svoj sľub zabudol. Až 22. augusta 1856 pocítil pri procesii s obrazom Panny Márie, že na niečo zabudol. Po tomto vnuknutí už neváhal. Vstúpil do prísnej rehole pasionistov, ktorí mali noviciát neďaleko Loreta, hoci všetci z rodiny ho od toho odhovárali. On sa však už rozhodol. V kláštore prijal meno Gabriel od Bolestnej Matky Božej. Popretŕhal všetky putá, ktoré ho viazali so svetom. Dokonca nechcel, aby ho vlastná rodina navštevovala. Bál sa, že by ho rozptyľovali. Po ročnom noviciáte zložil sľuby a začal študovať filozofiu v Pievetorine a neskôr v Isole del Gran Sasso. Presne a verne zachovával kláštorný poriadok. Snažil sa byť nenápadným a konať dôsledne aj obyčajné práce. Často rozjímal o utrpení Pána, o Kristovej láske v Eucharistii, uctieval Bolestnú Matku Božiu. Popritom nemal zachmúrenú tvár, bolo vidieť, že prežíva vo svojom vnútri radosť. Koncom roka 1861 ochorel. Prechladol, pridružila sa tuberkulóza. Sily mu ubúdali. Už nebolo nádeje na uzdravenie. Všetkých odprosoval, ak ich náhodou niečím pohoršil. Vyspovedal sa a 27. februára 1862 v Isole zomrel. Mal iba dvadsaťštyri rokov. Pochovali ho v Isole. Na jeho hrob začalo čoskoro prúdiť množstvo pútnikov, mnohé zázraky sa tam udiali na jeho príhovor. Za svätého bol vyhlásený v roku 1920. (Zdroj: zivotopisysvatych.sk). 

Predpokladaný termín uloženia relikvií:

14. september 2020 (v predvečer odpustovej slávnosti).

Certifikáty k relikviám:

Ďalšie zaujímavé články: 

Aký je osud kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus? 

Zoznam Kristových relikvií na svete

Už prešiel rok, čo sme získali vzácne relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela a sv. Gemmu. V nedeľu 23. júna 2019 sa v našej farnosti uskutočnila slávnosť uloženia relikvií za účasti mnohých veriacich. Vo farnosti sa skoro každý mesiac konajú modlitby za uzdravenie a oslobodenie, pomazanie olejom sv. Šarbela a uctenie relikvií svätých.

V septembri 2019 k nim pribudli aj sv. Marek, sv. Melichar a sv. Štefan, košickí mučeníci. Relikvie 1. stupňa (časť z ich kostí) boli uložené 8. septembra 2019 počas popoludňajšej nedeľnej slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval a v homílii sa prítomným prihovoril dp. PaedDr. Ján Petrovčík, rodák zo Záhradného.