- Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás!
Obetovanie Pána
2. februára máme sviatok Obetovania Pána – Hromnice.
V tomto roku spomínaný sviatok vyšiel na nedeľu. Pred slávnostnou svätou omšou sa veriaci zhromaždili pri kríži pred kostolom, kde boli požehnané (hromničné) sviece.
Kňaz pred samotným požehnaním hovorí tieto slová:
Drahí bratia a sestry, pred štyridsiatimi dňami sme s radosťou oslavovali narodenie Krista Pána.
Dnes si pripomíname, ako Panna Mária a svätý Jozef obetovali Ježiša v chráme.
Pán Ježiš sa teda podrobil predpisom zákona, ale predovšetkým sa chcel stretnúť so svojím ľudom, ktorý ho s vierou očakával.
A naozaj, Simeon a Anna prišli do chrámu vedení Duchom Svätým, ktorý ich osvietil, aby v malom dieťati spoznali svojho Pána. A oni ho vyznali pred všetkými s veľkou radosťou.
Aj my sme sa tu zišli z podnetu Ducha Svätého a spoločne pôjdeme do Božieho chráme stretnúť sa s Kristom. Nájdeme ho a spoznávame pri lámaní eucharistického chleba. Tento božský pokrm nás posilní, aby sme vydržali na púti, ktorá nás dovedie do nebeskej vlasti, kde sa budeme večne tešiť z Kristovej prítomnosti.
Po požehnaní sviec pán farár s veriacimi v sprievode vstúpili do farského chrámu.
Fotky z požehnania sviec a svätej omše na sviatok Obetovania Pána TU.
Podkladom tohto sviatku je stáť z evanjelia podľa Lukáša:
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
(Lk 2, 22 – 40)
Deň po tomto sviatku (3. februára) slávime ľubovoľnú spomienku na sv. Blažeja, biskupa a mučeníka. V závere svätej omše sa zvykne udeľovať svätoblažejské požehnanie hrdla.
