Bl. Titus Zeman

ŽIVOTOPIS

* 14. január 1915 Vajnory pri Bratislave
† 8. január 1969 Bratislava

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave: je prvým z desiatich detí Jána Zemana a Agneše rodenej Grebečiovej. Jeho destvo je poznačené častými zdravotnými problémami. No keď má desať rokov, na príhovor Panny Márie Sedembolestnej sa náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbi, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa. Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa vtedy rozhodne stať sa saleziánom kňazom. Dva roky vzdoroval opozícii rodiny (príliš chudobnej na to, aby mu mohla platiť štúdiá), tiež miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý mal obavu vzhľadom na jeho mladý vek. Na požiadanie rodičov, pretože boli chudobní, ho odrádzal, že je ešte malý a v kláštore saleziánov bude bez mamičky a nebude môcť plakať, keď mu bude za ňou smutno. Od malého Titusa dostal odpoveď: „Prečo hovoríte, že tu nebudem mať mamičku? Áno, svoju pozemskú mamu tu nebudem mať, ale bude tu so mnou Panna Mária Pomocnica, ktorej som sľúbil, že keď vyzdraviem, prídem za ňou. Tá ma bude opatrovať a ochraňovať. Ja sa nerozplačem, lebo tu budem mať svoju nebeskú mamičku.“ Vtedy don Bokor kapituloval a povedal: „S tým chlapcom sa nedá rozprávať. Nedá sa odhovoriť, ten chlapec je povolaný! Je to Božia vôľa, proti ktorej nemá zmysel bojovať!“ Bolo nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus povedal: „Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili pre moje štúdiá.” Rodina teda predala malé pole, pomohli jej niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu. Titusovi teda už nič nestálo v ceste ísť za vytúženým povolaním rehoľného kňaza.

Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. Novicom bol v roku 1931, prvé sľuby skladal 6. augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Ako saleziánsky asistent pôsobil v Hronskom Svätom Beňadiku a v Moravskej Ostrave.

Teológiu začal študovať v roku 1937 v Ríme na Gregoriánskej univerzite. V štúdiu pokračoval v Chieri pri Turíne v Inštitúte teológie. Počas školského roka a prázdnin pomáhal ako asistent v oratóriu. Titusova túžba byť kňazom sa naplnila v Turíne 23. júna 1940, keď z rúk kardinála Maurilia Fossatiho pokorne prijal neoceniteľný dar kňazstva. Primície mal v rodných Vajnoroch 4. augusta 1940.

Keď sa po skončení štúdií vrátil na Slovensko, aby šíril Božie slovo a venoval sa mládeži, ako si to v mladosti zaumienil, začal pôsobiť v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej ulici. 1. júla 1941 bol ustanovený za kaplána vo farnosti Bratislava-Tehelné pole.

V roku 1946 – po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých rokoch prechodu, ktoré nasledovali, – komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňovala, žiadala odstránenie krížov zo školských tried, Titus, ako profesor v Trnave, sa s niektorými inými postavil proti: doplatil na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Keď štátna moc obsadila kláštory a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov, vďaka Božej prozreteľnosti bol na fare v Šenkviciach. Trápilo ho pomyslenie, čo je so spolubratmi, a rozmýšľal, ako by im pomohol. Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť začaté štúdium. V lete 2. júla 1950 navštívil dona Titusa v Šenkviciach don Ernest Macák a navrhol mu, aby odvádzal nedoštudovaných bohoslovcov a mladých spolubratov do zahraničia. Keď mu povedal, že ho napojí na jedného prevádzača, don Titus hneď súhlasil. Nezaváhal ani sekundu a prijal návrh, veď sám sa usiloval nájsť prevádzača. Don Titus sa stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti. Od toho okamihu začal pripravovať prechod cez hranice. Ani zlé skúsenosti a hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradili dona Titusa od prípravy ďalšej cesty. Veril, že tí, čo budú môcť študovať v Turíne, sa raz vrátia na Slovensko ako kňazi, alebo pôjdu ako misionári šíriť Božie slovo do sveta. V apríli 1951 sa tretia výprava nepodarila. Don Titus Zeman bol zatknutý a mučený. Súdne pojednávanie bolo vo februári 1952. Prokurátor žiadal pre dona Titusa absolútny trest – trest smrti. Nakoniec ho odsúdili na 25 rokov.

Obhajoba dona Titusa: Vo svojom svedomí sa necítim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Cítil som povinnosť prevádzať „na západ” kňazov, ktorým tu bolo znemožnené kňazské pôsobenie. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a mladým spolubratom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi, čo bolo ich vrúcnou túžbou. Svedomie mi nič nevyčíta. Som spokojný. 

Rozsudok predsedu súdneho senátu: V mene republiky sa odsudzujú: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody.

Po uplynutí polovice trestu požiadal don Titus o podmienečné prepustenie na slobodu. Takmer po trinástich rokoch väzenia 10. marca 1964 doobeda, presne o 11.25 hod. dona Titusa s podlomeným zdravým podmienečne prepustili na skúšobnú dobu 7 rokov. Neopísateľnú radosť mal, keď začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť sväté omše verejne a vykonávať kňazskú službu. Pritom sa postupne uzdravoval. Zabúdal na trýznenie, ktorému bol bezdôvodne vystavený vo väzení. Získaval sebadôveru a aj zmeny v politickej situácii mu dodávali odvahu. Naďalej však musel pracovať ako skladník.

Navečer 7. januára 1969 pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť, na druhý deň večer 8. januára jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Pochovali ho v rodných Vajnoroch.

30. septembra 201 bol v Bratislave vyhlásený za blahoslaveného.

Zdroj a viac informácii: saleziáni.sk

Liturgická spomienka je 8. januára.

---

MODLITBY

Litánie k blahoslavenému Titusovi 

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami

Syn, Vykupiteľ sveta Bože,

Duch Svätý, Bože,

Svätá Trojica, jeden Boh,

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás

Blahoslavený Titus, vychovávaný od útleho detstva k viere,

Blahoslavený Titus, desaťročný túžiaci po kňazstve,

Blahoslavený Titus, dôverujúci Márii Pomocnici pred vstupom k saleziánom,

Blahoslavený Titus, dôverujúci Márii Pomocnici v chorobe,

Blahoslavený Titus, v detstve zázračne uzdravený,

Blahoslavený Titus, svedomitý žiak základnej školy,

Blahoslavený Titus, poctivý študent gymnázia,

Blahoslavený Titus, teológiu študujúci v Taliansku,

Blahoslavený Titus, v Turíne prijímajúci neoceniteľný dar kňazstva,

Blahoslavený Titus, kňaz, ktorého vnímala mládež ako druhého otca, nábožného saleziána, usmiateho, plného optimizmu a nadšenia,

Blahoslavený Titus, prepustený zo školstva, pretože opäť zavesil zvesené kríže v škole,

Blahoslavený Titus, túžiaci pomáhať mladým ku kňazstvu,

Blahoslavený Titus, organizátor riskantnej činnosti cez hranice,

Blahoslavený Titus, ktorý dostal k tejto aktivite požehnanie od hlavného predstaveného saleziánov,

Blahoslavený Titus, ktorý všetko zveroval pod ochranu Panny Márie Pomocnice kresťanov,

Blahoslavený Titus, ktorého ani neúspechy nezlomili,

Blahoslavený Titus, majúci nádej, že z chlapcov budú kňazi,

Blahoslavený Titus, kazateľ, ktorý povzbudzoval cez rozhlas,

Blahoslavený Titus, ktorého neodradila pomáhať budúcim kňazom ani rozvodnená rieka Morava,

Blahoslavený Titus, povzbudzujúci ustráchaných spolubratov,

Blahoslavený Titus, rozhodnutý obetovať aj svoj život za záchranu mladých spolubratov,

Blahoslavený Titus, po zatknutí prežívajúci krížovú cestu,

Blahoslavený Titus, znášajúci najťažšie chvíle vo vyšetrovacej väzbe,

Blahoslavený Titus, počúvajúci strašné výkriky a náreky z mučenia,

Blahoslavený Titus, prežívajúci strach z popravy,

Blahoslavený Titus, nepredstaviteľne mučený pri vyšetrovaní,

Blahoslavený Titus, neľudskými metódami bitý a trýznený,

Blahoslavený Titus, dusený barbarským spôsobom,

Blahoslavený Titus, kopaný do celého tela,

Blahoslavený Titus, bitý silnými údermi po hlave,

Blahoslavený Titus, ktorý v dôsledku úderov stratil sluch,

Blahoslavený Titus, obvinený ako zarytý nepriateľ štátu, vlastizradca,

Blahoslavený Titus, odsúdený na 25 rokov väzenia,

Blahoslavený Titus, všetko robiaci z lásky k Cirkvi,

Blahoslavený Titus, pokojne sa brániaci pred súdom,

Blahoslavený Titus, ktorému pred súdom svedomie nič nevyčítalo a bol pokojný,

Blahoslavený Titus, v ilavskej väznici muž určený k likvidácii (MUKL),

Blahoslavený Titus, ktorý urobil 58 zrniek ruženca ako spomienku na 58 výsluchov s tvrdou bitkou, aroganciou,

Blahoslavený Titus, vylúčený z piatich amnestií,

Blahoslavený Titus, hodnotený vo väznici v Jáchymove v pracovnej morálke medzi najlepšími,

Blahoslavený Titus, spovedajúci a slúžiaci svätú omšu potajomky aj vo väzení,

Blahoslavený Titus, ktorý odpustil prenasledovateľom a pokorne trpel,

Blahoslavený Titus, ukazujúci na obraz zbičovaného a tŕním korunovaného Vykupiteľa konštatujúc: „To On mi dával silu“,

Blahoslavený Titus, mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný 13 rokov vo väzení,

Blahoslavený Titus, s podlomeným zdravím podmienečne prepustený na skúšobnú dobu,

Blahoslavený Titus, na slobode bez slobody, kde nemohol slúžiť verejne svätú omšu,

Blahoslavený Titus, pokorne slúžiaci svätú omšu vo Vajnoroch v civilných šatách bez prítomnosti veriacich,

Blahoslavený Titus, čakajúci v spovednici na hriešnikov, aby oni nemuseli čakať,

Blahoslavený Titus, po opakovaných infarktoch zomierajúci 8. 1. 1969,

Blahoslavený Titus, verný služobník odchádzajúci do domu Nebeského Otca na následky krutého zachádzania vo väzení a psychického nátlaku po prepustení z väzenia,

Blahoslavený Titus, mučeník za duchovné povolania,

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

V. Oroduj za nás blahoslavený mučeník Titus.

R. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

Modlime sa. Blahoslavený don Titus Zeman, milosrdný Boh nám dal v Tebe príklad vernosti v povolaní, synovskej úcty k Sedembolestnej Panne Márii a horlivej lásky slúžiacej bratom a sestrám. Mnohým mladým ľuďom si pomohol naplniť svoje duchovné povolanie a pritom si sa neváhal obetovať za ich záchranu. Vyprosuj Cirkvi nové povolania do zasväteného spôsobu života a nám všetkým ochotu podporovať ich na tejto ceste nasledovania Krista. Blahoslavený Titus, oroduj za nás, aby sme pod ochranou Panny Márie verne kráčali po ceste nášho povolania a po 4 skončení pozemskej púte sa mohli s Tebou naveky radovať z pohľadu na nášho Pána. Amen.

Litánie podľa životopisu spracoval Jozef Bagin

---