ŽIVOTOPIS
* 24. december 1916 Krivá na Orave
† 31. júl 1955 Trnava
Zdenka sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave, ako desiata z jedenástich detí. Pokrstená bola 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana boli statoční ľudia a dávali svojim deťom vzornú náboženskú výchovu, postavenú na živej modlitbe a svedomitej práci. V rokoch 1923 – 1931 navštevovala ľudovú školu v Krivej. Medzi spolužiakmi bola obľúbená; bola usilovná, poslušná a rada pomáhala iným. V roku 1929 miestny farár Viktor Milan priviedol do Krivej rehoľné sestry z Inštitútu milosrdných sestier svätého Kríža, aby mu pomáhali formovať duchovnú tvár obce. Priaznivé rodinné prostredie, horlivé pastoračné účinkovanie miestneho farára a príťažlivý príklad rehoľných sestier, ktoré ju v poslednom ročníku ľudovej školy aj vyučovali, napomohli rozvoju duchovného povolania, ktoré sa prejavilo u nej veľmi skoro.
Cecília sa pre rehoľný život rozhodla na základe vlastného uváženia. Ako pätnásťročná nastúpila do materského domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach, rozhodnutá zasvätiť svoj život láske k Bohu a k blížnemu. Rodičia jej rozhodnutím boli nadšení a súrodenci boli na ňu veľmi hrdí. Po absolvovaní ošetrovateľskej školy sa stala postulantkou a 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu v Podunajských Biskupiciach a dostala rehoľné meno sestra Zdenka. Svoje prvé sľuby zložila 30. januára 1937 a večné 28. januára 1943. Po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave, a potom od roku 1941 ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom. V roku 1942, na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice na Miczkiewiczovej ulici, prišla pracovať do Bratislavy ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení. Chorým, ktorí tu boli liečení hlavne na rakovinu, sa venovala s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou. Pre mnohých bola „vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej ošetrovateľky“.
Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie Cirkvi. Mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť cirkev. Odhodlala sa k odvážnym skutkom a tak podľa svojho poznania, síl a možností vyjadrila svoj odpor voči nespravodlivému násiliu. Jej postoje vyjadrovali vnútornú ochotu priniesť aj veľké obety pre trpiacu Cirkev. Dvakrát pomáhala pri príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Jeden pokus bol úspešný, aj keď iba čiastočne. Začiatkom roka 1952 sa spolupodieľala na organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Po kňazovom úteku sa v nemocničnej kaplnke pod krížom takto modlila: „Pane Ježišu, za jeho život obetujem môj jediný. Pomôž mu ostať nažive!“ Tohto kňaza však pri úteku chytili a 19. mája 1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. Ale obeta sestry Zdenky bola prijatá, lebo obdobie väznenia prežil a zomrel až vo vysokom veku 5. apríla 2003 v 90-tom roku života a 63-tom roku kňazstva, päť mesiacov predtým, ako bola sestra Zdenka vyhlásená za blahoslavenú.
Druhý pokus o pomoc kňazom bol ale neúspešný. Sestra Zdenka Schellingová spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverili informácii agenta štátnej bezpečnosti, že troch saleziánskych kňazov a troch seminaristov, ktorí boli na liečení v Štátnej nemocnici (Titus Zeman, Štefan Sandtner, ThDr. Andrej Dermek, ThDr. Viliam Mitošinka, Justín Beňuška a Pavol Pobiecky) odvezú na Sibír, kde ich zastrelia. Uverili možnosti ich záchrany a úteku z Krajskej súdnej väznice v Bratislave. Útek mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu. Zaobstarali potrebný finančný obnos s pomocou Marty Sandtnerovej, sestry väzneného kňaza Štefana Sandtnera. Pripravovaný útek nebol úspešný. Menovaní kňazi boli už 26. februára 1952 premiestnení do väznice v Ilave. Celá akcia slúžila ako pasca, ktorú pripravila Štátna bezpečnosť. Po jej zatknutí 29. februára 1952 bola sestra Zdenka vo vyšetrovacej väzbe kruto mučená. Potápali ju do vody, pokiaľ sa nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pritom ju bili. Vyšetrovatelia sa trýznením snažili prinútiť sestru Zdenku, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu. Od roku 1952 do roku 1955 bola sestra Zdenka premiestňovaná z jedného väzenia do druhého. Od svojho zatknutia až do posledných chvíľ svojho pozemského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou i zomrieť pre Pána Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Takto sestra Zdenka zažiarila ako vzor vernosti a odpustenia. Ubitá skoro až k smrti vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v živote“.
Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy“ jej nezostáva viac ako jeden rok života (mala zhubný nádor v pravom prsníku), a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená. Pre nepriaznivú politickú situáciu a pre strach, ktorý vtedy panoval, ju ani sestry ani lekári nemohli v Bratislave v nemocnici prijať, preto ju prijala do svojho domu v Trnave odvážna pani Apolónia Galisová, neskôr rehoľným menom sestra Lucia. Zdenkin zdravotný stav sa však po prepustení z väzenia neustále zhoršoval, preto bola prijatá na ošetrenie do nemocnice v Trnave, ale nemocničné ošetrenie malo za cieľ len zmierniť telesné utrpenie. Sestra Zdenka prijala svoj stav ponížene a niesla svoj kríž s odovzdanosťou do Božej vôle. Zaopatrená sviatosťami zomrela (počas svätej omše) v trnavskej nemocnici, a to 31. júla 1955 o 7.45 hod. Pochovaná bola na Starom cintoríne v Trnave. Keď sa neskôr rušil tento cintorín v Trnave boli jej pozostatky prevezené na cintorín do Podunajských Biskupíc. Viac TU.
Sv. Ján Pavol II. v nedeľu 14. septembra 2003 v Bratislave – Petržalke vyhlásil sestru Zdenku za blahoslavenú.
Zdroj: Životopisy svätých.
Liturgická spomienka je 30. júla.
MODLITBY
Litánie k blahoslavenej sestre Zdenke
Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa.
Otec na nebesiach Bože, zmiluj sa nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože
Duch Svätý, Bože
Svätá Trojica, jeden Boh
Svätá Mária, oroduj za nás,
Bl. Zdenka, hľadajúca Božiu vôľu,
Bl. Zdenka, odovzdaná Duchu Svätému,
Bl. Zdenka, milujúca trpiaceho a ukrižovaného Krista,
Bl. Zdenka, túžiaca s Kristom a pre Krista trpieť,
Bl. Zdenka, kráčajúca v šľapajach milosrdného a ukrižovaného Krista,
Bl. Zdenka, milovníčka Eucharistie,
Bl. Zdenka, ctiteľka Panny Márie,
Bl. Zdenka, dôverujúca anjelovi strážnemu,
Bl. Zdenka, milujúca Cirkev,
Bl. Zdenka, odvážna v budovaní Cirkvi,
Bl. Zdenka, milujúca svoju kongregáciu,
Bl. Zdenka, naplnená duchom pokánia,
Bl. Zdenka, ochotná obetovať sa za iných,
Bl. Zdenka, trpezlivá v ťažkostiach a pri nepochopení,
Bl. Zdenka, slúžiaca chorým a trpiacim,
Bl. Zdenka, pomáhajúca prenasledovaným pre vieru,
Bl. Zdenka, odvážna pri záchrane kňazov,
Bl. Zdenka, obeť lásky a násilia,
Bl. Zdenka, odovzdaná Bohu v utrpení,
Bl. Zdenka, hrdinská v odpúšťaní,
Bl. Zdenka, vzor pevnej viery,
Bl. Zdenka, plná nádeje,
Bl. Zdenka, rozdávajúca úsmev,
Bl. Zdenka, vyžarujúca pokoj,
Bl. Zdenka, chrániaca posvätnosť nedele,
Bl. Zdenka, plná vďačnosti za každú milosť,
Bl. Zdenka, vytrvalá v utrpení,
Bl. Zdenka, konkrétna v láske k blížnym,
Bl. Zdenka, nezlomná vo vernosti,
Bl. Zdenka, pokorná v službe,
Bl. Zdenka, milujúca tichosť,
Bl. Zdenka, príklad zasväteného života,
Bl. Zdenka, milujúca všetkých ľudí.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, – zmiluj sa nad nami, Pane.
K: Oroduj za nás blahoslavená Zdenka.
Ľ: Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, ty si dal blahoslavenej Zdenke nevšednú lásku k ukrižovanému Kristovi, ktorú prejavila radostnou službou chorým a tvojim kňazom; prosíme ťa, dopraj aj nám, aby sme ju nasledovali v úprimnej ochote dať svoj život do služby bratom a sestrám a boli nadšenými svedkami tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Liturgická modlitba
Dobrotivý Bože, ty si dal blahoslavenej Zdenke nevšednú lásku k ukrižovanému Kristovi, ktorú prejavila radostnou službou chorým a tvojim kňazom. Prosíme ťa, dopraj aj nám, aby sme ju nasledovali v úprimnej ochote dať svoj život do služby bratom a sestrám a boli nadšenými svedkami tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.
Modlitba na vyprosenie milostí na príhovor blahoslavenej Zdenky
Otče, ty si obdaroval bl. Zdenku svetlom a mocou Ducha Svätého a dal jej milosť, aby podľa príkladu Ježiša Krista viedla kresťanský a rehoľný život až po hrdinskú mučenícku smrť. Prosíme ťa, udeľ nám milosť … (vo chvíli ticha si povedzte konkrétny úmysel), o ktorú prosíme na jej príhovor v nádeji, že ju Cirkev čoskoro pripočíta k tvojim svätým. Daj zároveň, aby sa pre ľudí našich čias stala vzorom presvedčivého kresťanského života a veľkej úcty k sviatosti kňazstva. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.