Prešov za život

V sobotu 29. marca pri príležitosti Dňa počatého dieťaťa pred Konkatedrálou sv. Mikuláša v Prešove prišli asi tisíc ľudí vyjadriť svoj postoj, že sú za život od počatia, až po prirodzenú smrť. 

Podujatie „Prešov za život“ zorganizovalo občianske združenie Fórum života s partnermi. Jeho predsedníčka Marcela Dobešová hovorila o aktuálnej situácii týkajúcej sa problematiky ochrany života a rodiny v slovenskej spoločnosti a poukázala na to, že „sme svedkami doby, kedy sú ľudský život a jeho dôstojnosť ohrozené mocou a relativizmom.“ Podľa jej slov je tento problém veľmi konkrétny a dotýka sa bezprostredne každého z nás v najrôznejších oblastiach bežného života – v zdravotných a sociálnych službách, v školstve, v zamestnaní, aj vo výchove detí. Na slovenskej politickej scéne sa začali presadzovať tzv. „nové“ ľudské práva v podobe sexuálnych a reprodukčných práv, juvenilnej justície, či práv homosexuálov a ďalších skupín. „Kampaň Deň počatého dieťaťa je predovšetkým o tom, aby sme na túto situáciu upozornili širokú verejnosť, a snažíme sa o to práve prostredníctvom týchto verejných zhromaždení, aby sme dali najavo, že prirodzený zákon a skutočné hodnoty sú to, na čom nám záleží,“ dodala Marcela Dobešová.

Keďže filozofiou Fóra života je nielen kritizovať problémy, ale aj prinášať riešenia, dôležitou súčasťou kampane je prezentácia projektov konkrénej pomoci tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi – Zachráňme životy a Poradňa Alexis. V Prešove ich aktivity predstavila koordinátorka projektu Zachráňme životy Mária Demeterová. Hovorila okrem iného o prípadoch neplnoletých tehotných dievčat, ktoré veľmi túžia dať život dieťaťu, ktoré v nich rastie, no často sú k potratu nútené svojím okolím s argumentom, že takéto skoré materstvo im „zničí život“. „Paradoxne, často sú to práve matky týchto tehotných dievčat, ktoré sú za to, aby si dieťa nechali vziať a proti takémuto tlaku sa bojuje skutočne veľmi ťažko. Chceme však povedať, že i takáto situácia sa dá zvládnuť, ak dievča neostane vo svojej situácii samo a obráti sa napríklad na Poradňu Alexis, alebo linku pomoci, kde odborníci pomôžu nielen expertnou radou, ale aj ľudským prístupom,“ vysvetľuje Mária Demeterová. Na verejnom zhromaždení si účastníci vypočuli aj svedectvo Hildy, ktorá otehotnela vo vysokom veku po štyridsaťpäťke a množstvo ľudí, vrátane lekárov, ju nabádalo k potratu zo zdravotných dôvodov. Pani Hilda sa však rozhodla neposlúchnuť tieto odporúčania a priviedla na svet zdravé dieťatko. Poradňa Alexis dokáže pomôcť aj ženám, ktoré v minulosti podstúpili potrat a dodnes trpia jeho psychickými následkami, teda popotratovým syndrómom. Vďaka projektu Zachráňme životy, ktorý rieši konkrétnu situáciu tehotných žien a matiek v núdzi sa podarilo zachrániť desiatky ľudských životov a podľa jeho patrónky MUDr. Anny Záborskej, ktorá takisto vystúpila na verejnom zhromaždení v Prešove, je jeho praktická pomoc neoceniteľná. Europoslankyňa predstavila prítomným situáciu týkajúcu sa ochrany života a podpory rodiny v Európskom parlamente a hovorila okrem iného o správach Estrela či Lunacek, cez ktoré sa lobistické LGBTI skupiny snažia presadiť si špeciálne práva a tzv. „gender“ agendu v európskych kruhoch.

Na stretnutí bol prečítaný aj pozdrav hovorcu Aliancie za rodinu Antona Chromíka, ktorý predstavil ciele fungovania tejto platformy a pozval občanov k podpore referenda za manželstvo a rodinu a pomoc pri zbieraní podpisov v rámci jeho prípravy. Počas celého podujatia na námestí pred Konkatedrálou dobrovoľníci rozdávali biele stužky – symbol ochrany života od počatia. Verejné zhromaždenie ukončil svojím príhovorom košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý vyjadril ľuďom vďaku za účasť na verejnom zhromaždení v Prešove, aj na minuloročnom Národnom pochode za život v Košiciach. Po skončení podujatia na námestí bol hlavným celebrantom svätej omše, v rámci ktorej koncelebrovali aj traja dekani a množstvo kňazov z farností v prešovskom regióne. Vo svojej homílii sa Mons. Bober sústredil na najzákladnejšie hodnoty v živote človeka a na dôležitosť toho, aby ľudia vnímali dianie okolo seba nielen vonkajším, ale aj vnútorným zrakom – pohľadom srdca.

V rámci zhromaždenia vystúpila aj skupina Peter Milenky band.

Plné znenie homílie Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa – metropolitu:

Bratia kňazi, diakoni, rehoľné sestry, milí priatelia Fóra života, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Predstavte si, že ráno vstanete a v novinách, alebo v správach na internete si prečítate obrovskými titulkami napísanú výzvu: Príďte dnes do centra Prešova, medzi 17. a 20. hodinou. Jeden z dobročinných milionárov tam bude rozdávať zlaté tehličky v hodnote 100,- Eur!

Zrejme by ste sa najprv pozreli na dátum v kalendári a povedali by ste si, že sa blíži prvý apríl, alebo by ste sa začali smiať a začali by ste pochybovať a uisťovať sa, že to bude nejaká pasca. Povedali by ste si: Mne ešte nikdy nikto nič v živote nedaroval! Určite je to trik nejakých kšeftárov! Iste tam niečo podpíšem a potom sa do konca života nedoplatím!

Hľadali by sme jeden argument za druhým, len aby sme sa uistili v tom, že tam nemáme ísť, a že tomu nemôžeme uveriť. Niečo podobné sa odohralo i v evanjeliu dnešnej nedele. Ibaže tu nejde o zlaté tehličky, ale o čosi viac. Ježiš uzdravil slepého od narodenia (Jn 9, 1-41). A namiesto toho, aby sa ľudia radovali a oslavovali Boha, začínajú pochybovať a hľadať jeden dôvod za druhým, len aby nemuseli uznať, že slepý bol zázračne uzdravený.

Ako prví prichádzajú jeho susedia a hovoria: To nie je on, iba sa mu podobá. Farizeji dokonca urobia svoj trik a hovoria: Moment, ľudia, dnes je predsa sobota. Ježiš porušil zákon o sobote! Toto uzdravenie nemôže pochádzať od Boha. Hneď na to zavolali toho, čo mal byť uzdravený a vypytovali sa ho na podrobnosti, jednoducho preto, že nechceli uveriť v Boží zásah. Nakoniec zavolali i rodičov chlapca a chceli spochybniť zázrak uzdravenia. Hľadali spôsob, ako neuveriť! Nikto z nich však neprišiel na myšlienku, aby za nadprirodzený zásah a za uzdravenie poďakoval Bohu.

Možno i my sami žijeme v takomto postoji voči životu a voči všetkému, čo nám pripadá ako ťažko uveriteľné. Označujeme veci za náhodu, namiesto toho, aby sme chválili Boha za dobrodenie a požehnanie, za jeho veľkosť a lásku. Boh síce bude veľký i bez našej oslavy a ďakovania, ale ak prestaneme veriť v jeho silu a prestaneme ho vnímať ako príčinu a cieľ všetkého bytia a celého ľudského života, my sami sa zničíme – lebo bez Boha pokoj a šťastie v živote nenájdeme.

Boh človeku daruje zo svojho života a poveruje ho, aby ho zveľaďoval a vážil si ho. Boh nám zveril najvyššiu misiu – chrániť život (GS 51). Kto teda chráni život, chráni svetlo pre ľudstvo, ochraňuje nádej ľudí v dobrú budúcnosť.

Život s Ježišom sa stáva svetlom v tmách dnešných dní. Dať sa do služby, nechať sa osloviť, byť dobrovoľníkom v rôznych organizáciách a spoločenstvách, ktoré robia konkrétne kroky na záchranu života a rodiny – to je pozvánka pre vás všetkých, čo ste v ostatnom čase prejavili záujem a vôľu dať sa do služby Evanjelia. Vaša angažovanosť sa dala jasne vidieť počas Národného pochodu za život v septembri minulého roka. Týmto veľkým gestom v prospech života a rodiny sa však vaše úsilie nesmie zastaviť. Oheň, ktorý ste zapálili potrebuje palivo a vždy nové sily. Misia pro-life organizácií a misia všetkých veriacich ľudí, potrebuje povzbudenie a podporu.

Bude si to vyžadovať odvahu, a to odvahu vyjadriť svoje postoje za život a podpísať sa pod to vlastným menom. Nesie to so sebou riziko výsmechu a pohŕdania. Nebojte sa tak urobiť z lásky k Ježišovi, nebojte sa slúžiť životu podľa Evanjelia. Tak o tom svedčia pápeži a biskupi s nimi zjednotení: Kultúra národa sa meria podľa kapacity a schopnosti slúžiť životu (30. Deň za život, Miláno 3.2.2008)

Áno, ľudský život je najvyššou hodnotou a požehnaním. Je veľkým požehnaním, lebo je nesmiernym dobrom, aj vo veľmi zlých podmienkach – náročných i tragických. Je dobrom, po ktorom je treba túžiť, vždy so zodpovednosťou, vždy s nasadením seba samého, v láske a službe.

Povzbudzuje nás i prosí, aby sme umožnili počatým narodiť sa, a potom sa postarali o všestranný rozvoj ich osobnosti, aby sme dali všetko a nezabudli pritom odovzdať vieru v Boha, priblížiť ich k Ježišovi, ktorý je prameňom všetkého života a svetla. Uverme mu a staňme sa jeho učeníkmi!

Chcem sa vrátiť k výzve zo začiatku príhovoru. Čo si myslíte, kto by prišiel na námestie vyzdvihnúť si zlatú tehličku? Viete kto!? – zrejme deti! Malé deti by tam prišli, keby im to nebolo ďaleko. Všetci by krútili hlavami a tvrdili by, že je to hlúposť. Ale nakoniec všetci, čo by tam prišli, boli by štedro obdarovaní. I ja sám by som zrejme zapochyboval, pretože skúsenosti života hovoria čosi iné. A toto je mnohokrát na škodu, pretože podobne sa staviame i k Ježišovým výzvam. Pokiaľ si voči Bohu nezachováme detinský postoj dôvery, neuveríme a budeme vždy hľadať argumenty proti viere.

Ježiš preto cez zázraky zjavuje svoju Božskú moc a ukazuje na nadprirodzenú skutočnosť života. On nám otvára oči pre nekonečné možnosti Boha a lásku, ktorou nás on chce obdariť. On je svetlo pre tento svet – svetlo viery a nádeje – svetlo pravej lásky. Po uzdravení sa Ježiš prihovoril uzdravenému a povedal mu pravdu o sebe, že je Mesiáš – mladík odpovedal: Áno, verím! Ježiš mu v tej chvíli daroval to najdrahšie pre život – dal mu svetlo viery!

Ježiš je teda svetlom, ktoré osvecuje každého človeka. Nechajme sa i my ožiariť jeho svetom. Ak sme boli doteraz slepí, otvorme si oči pred pravdou o našom živote – vnímajme to, ako si Ježiš váži ľudský život – už od chvíle počatia, keď sa stal človekom – potom pri uzdravovaní chorých, keď sa chvel súcitom – a tiež vo chvíli vlastnej smrti, keď prijal kríž a všetky bolesti až do posledného výdychu. Nezutekal pre utrpením.

Drahí bratia a sestry! Vo viere v Krista sme sa stali svetlom pre tento svet. Otvárajme ľuďom oči pre vieru v neho, aby sa tak svet otvoril pre pravdu o ľudskom živote. Všade hovorme, že Boh je darcom ľudského života – on ho stvoril – on nám ho daroval od chvíle počatia a my ho máme chrániť a opatrovať až do chvíle prirodzenej smrti. Kiežby nadišiel deň, kedy ľudia už nebudú spochybňovať túto pravdu, kedy uznajú túto skutočnosť a prestanú označovať človeka za náhodu, alebo za výsledok neosobnej evolúcie. Prosme Pána i pri tejto Eucharistii, aby ľudia už konečne prestali hľadať dôvody na to, aby nemuseli veriť v Boha, ale aby mu za dar života začali ďakovať a aby spoznali, že jedine s ním má náš život zmysel i svetlo, ktoré nás privedie k nemu. Nech nám v tom pomáha naša Nebeská Matka – Sedembolestná Panna Mária! Amen.

Zdroj: Fórum života

Foto a video: Internet