Roráty

Počas Adventu prichádzajú veriaci vo väčšom počte na rorátne sväté omše.

V mnohých farnostiach sa obnovil starobylý zvyk – tzv. rorátnych svätých omší, keď sa slávi Eucharistia ešte pred svitaním. Skoré vstávanie je spojené aj s obetou.

V našom farskom kostole v Adventnom období máme (v utorky a vo štvrtky) roráty už pravidelne dvanásty rok.

Názov roráty je odvodený z úvodného spevu v knihe proroka Izaiáša: „Rorate caeli, desuper, et nubes pluant iustum; aperiatur terra, et germinet Salvatorem.“ V preklade: „Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa.“ (Iz 45,8)

Do 16. decembra môžu byť votívne omše o Panne Márii. V druhej časti Adventu od 17. decembra sa votívne omše nedovoľujú, ale liturgické texty ponúkajú množstvo mariánskych tém.

Pôvod rorátnych svätých omší môžeme hľadať v dobe vlády Karola IV. (*1316, +1378), ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa pripojila tradícia liturgického spevu. Na roráty chodili počas adventu celé rodiny. Ľudia vstávali za tmy, vzali si lampáše a častokrát brodiac sa snehom a znášajúci štipľavý mráz, smerovali do kostola. Mnohí starší aj na Slovensku spomínajú na otcov prešliapavajúcich cestu v snehu, ktorých nasledovali deti a matky, ktoré niesli najmenšie deti na rukách. So sebou niesli lampáše so sviečkami, pretože vnútro kostola mohlo osvetľovať len toto svetlo. Bolo iba šesť hodín ráno, ale vnútro kostola bolo plné ľudí všetkých vekových kategórií. Pri rorátnej svätej omši pribúdanie svetla, ktoré pri svitaní prenikalo do kostola, symbolizovalo približovanie druhého príchodu Krista.